Hovorí sa, že šach je športom džentlmenov a dám. Kto však v piatok 6. novembra navštívil okresné kolo v šachu, vie že realita má bližšie k psychologickému thrilleru kombinovanému s čistým zúfalstvom.
V miestnosti, kde bolo také ticho, že by ste počuli padnúť aj zrnko prachu (keby ho neprehlušovalo nervózne pukanie kĺbov) sa stretli najbystrejšie mozgy nášho okresu.
Pešiak, kráľ, dáma, strelec, kôň, veža, ale aj peška, koroľ, ferz, slon, koň, laďja boli výrazy, ktoré sa tam vyskytovali.
Turnaj ukázal širokú škálu herných štýlov. Na jednej strane sedeli ostrieľaní šachoví matadori, ktorí hľadeli na šachovnicu s kamennými výrazmi a ťahali figúrkami s razanciou, akoby chceli stôl prerezať napoly. Ich obľúbeným otvorením bol dámsky gambit. Na druhej strane sa občas vyskytli vyznávači ,,náhodných ťahov“, kde po následnej strate figúry nasledoval výraz tváre, ktorý dokonale kopíroval slávny obraz Výkrik od Edvarda Muncha.
Najväčším nepriateľom mladých talentov nebol súper, ale šachové hodiny. Fenomén zvaný ,,časová tieseň“ premenil závery partií na čisté šialenstvo. Ručičky lietali, figúrky padali zo stola, králi sa kotúľali pod stoličky a zvuk stláčania hodín pripomínal guľometnú paľbu. Podľa neoverených informácií si jeden zo súťažiacich pri pokuse o bleskový mat takmer vypichol oko vlastnou vežou. Iný bol zase taký žhavý do hry, že si pomýlil kráľa od dámy a miatol súpera svojimi ťahmi.
Naši chlapci obsadili 15., 17., 19., 20., 24., 26., 27. miesto, dievčatá skončili na 5. a 7. mieste.